Prvá písomná správa o Bučanoch je z roku 1258, keď kráľ Belo IV. daroval Bohunice a v roku 1268 daroval aj Bučany synom trnavského richtára Cunta. V roku 1289 sa stali Bučany sídlom rodu Bučányovcov, neskôr Očkayovcov, Zayovcov Pongrácovcov.

4. decembra 1307 dal ostrihomský arcibiskup Tomáš súhlas na postavenie kaplnky sv. Margity. Do roku 1892 sa Bučany delili na Malé (Dolné) a Veľké (Horné).

Bučany sú oveľa staršou dedinou v okrese Trnava, sú prastarým sídlom. Osídlenie sa dokladá archeologickými vykopávkami, ktoré boli objavené v auguste v roku 1978, keď sa začali prípravné práce na diaľnici 061 Trnava - Hlohovec.

Úrodná pôda a výhodné podnebie, ktoré sa nachádzajú na našom území, teda Trnavskej tabuli, využili ľudia už veľmi, veľmi dávno. Boli tu dobré podmienky na pestovanie obilia, na lov zveri a rýb a tiež na stavbu obydlí, preto naša obec bola osídlená už v 5. tisícročí pred n.l. O tisíc rokov neskôr tu vznikla osada roľníkov. V osade bol rondel. Tvoria ho dve sústredné priekopy a palisádová ohrada. Priemer ohradeného priestoru bol 45 m, a vonkajšej priekopy 70m. Predpokladá sa, že to bolo miesto kultové s astronomickou orientáciou. Na miestach, kde bola objavená kolová stavba, na Kopanici, sa našli aj hlinené sošky žien a zvierat. Najvzácnejšia je soška vysoká 6,5 centimetra pomenovaná ako Bučianska Venuša. Ďalej tu bolo vykopané pohrebisko z čias Keltov (5. až 3. storočia pred n.l.). Mŕtvi mali pri sebe keramické milodary, odevy zdobené bronzovými sponami, kopije a meče.

Vo Vinohradoch sa našlo jedno z najväčších pohrebísk z poveľkomoravského obdobia na Slovensku.