Malé (Horné) Bučany

Horné Bučany sa začínali na severnom konci pôvodne cigánskou osadou nazývanou  „Pandžava“. Osada bola vo výklenku vytvorenom zatáčajúcim sa korytom Novej Blavy, čiastočne ohraničená aj rybníkom, tesne pri ceste z Trnavy do Hlohovca. Keďže sa na okolí rozmáhali krádeže, najmä na poliach, nechal hospodár Springerovho veľkostatku postaviť žandársku stanicu priamo pri cigánskej osade.(1) Nakoniec bola celá osada za Slovenského štátu presťahovaná do hliníka.

Najväčšou stavbou Horných Bučian bol jednoposchodový kaštieľ, v ktorom sídlila kedysi bučianska vetva rodiny Očkay (Ocskay). Okolo kaštieľa bola rozľahlá ovocná záhrada s parkom, ktorá mala aj svojho panského záhradníka. Okolo sa nachádzali byty pre zamestnancov. Koncom 19. storočia kúpil kaštieľ Springerovský veľkostatok, v súčasnosti sú tu súkromné byty.

Druhá strana hlavnej ulice v Horných Bučanoch začínala spomínanou žandárskou stanicou. Neďaleko od nej bol cestný most ponad Blavu a za mostom horný mlyn. Pôvodne bol panský, neskôr bol predaný súkromníkovi Beňovskému a po roku 1848 bol zoštátnený.

Vedľa mlyna, priamo oproti očkayovskému kaštieľu boli obytné budovy, pravdepodobne pre panských čeľadníkov. S určitým odstupom nasledovala veľká budova s rozľahlým dvorom a záhradou medzi Blavami a veľký dom postavený v „horskom“ štýle, v ktorom  býval hlavný strojník. Vo dvore boli umiestnené dve dielne - strojnícko-kováčska a stolársko-kolárska. Celý komplex dostal z nemčiny prevzatý názov „mašinhauz“ (dom strojov).

Ako vidno z uvedeného popisu Horné Bučany boli zemianskou dedinou. Možno aj preto sa kedysi volali Veľké Bučany, i keď rozlohou a počtom domov boli vždy menšie ako Malé (Dolné) Bučany. Honosných budov s hospodárskymi dvormi bolo 6, čo zodpovedá aj počtu šľachtických (zemianských) rodín uvedenému v súpise zo XVI. storočia. Majetkové podiely od chudobnejších zemanov poskupovali, najmä po roku 1848, bohatší statkári. Následkom ťažkej hospodárskej krízy tu zo zemanov zostali len Očkayovci a Nyáriovci a v Dolných Bučanoch gróf Zay. Po kríze v 70 – 80. rokoch 19. storočia vykúpili takmer všetky majetky v Bučanoch, ale aj v širšom okolí, viedenskí bankári židovského pôvodu – Springerovci, ktorí neskôr získali tituly uhorských barónov.

citát z knihy "Bučany a bučančania"

• (1) Veliteľ stanice Oršuľa mal na vyšetrovanie originálnu metódu: na dvore dal postaviť veľkú kaďu s vodou a podozrivého delikventa dal, bez ohľadu na počasie, v nej okúpať. Tohoto kúpeľa sa vraj Cigáni báli viac než bitky alebo „áreštu“.