Vrcholný a neskorý stredovek

Bučany sa prvý raz spomínajú roku 1258 v metácii Bohuníc. Komes Zochúd (Zochýd) a jeho bratia Serafín (Serefel), Dezider (Ders) a Ladislav sa dostavili pred kráľa Bela IV. a oznámili, že sa im stratili listiny o zemi Bohunice (Buguna), ktorú ich otec ...

... s pozemkami druhých Žlkoviec (Suk), ktoré zrejme patria ku statku Križiakov z Malženíc (Manga); potom hranica zostupuje popri pozemku Bučany (Buud Zulgaiauriensis) a končí smerom ku západu pri tej istej rieke odkiaľ začala.” V privilégiu sa teda ako západný sused Bohuníc uvádzajú Bučany (terra Buud Zulgaiauriensis). Názov naznačuje, že Bučany (zem Buud→Buuch) boli majetkom jobagiónov z hradu Posádka (Szolgagyőr). Hrad Posádka ležal pri Váhu neďaleko Hlohovca a mal v tej dobe významné vojenské postavenie. Prislúchalo k nemu asi 70 obcí, čo bolo viac, ako k hlohoveckému hradu. Okrem Bučian k hradu Posádka patrili napríklad ...

... Husiti zo susedných Čiech sa na Považí objavili po prvý krát už v roku 1421. Kráľ Žigmund poveril Stibora II. (*1394-†1434) obranou Považia a hraničných prechodov. Na bitke pri Šintave (medzi Trnavou a Váhom) v dňoch 23.-25. apríla a 28. apríla 1430 sa zúčastnil aj Mikuláš Ujlaky z Hlohovca (*1410-†1477) na čele sto jazdcov, ktorých naverboval na svojom panstve, ku ktorému patrili aj určité majetky v Bučanoch a Trakoviciach. V roku 1432 sa do rúk husitov pod vedením Blažka z Borotína dostala Trnava. Z nej potom podnikali husiti v nasledujúcich rokoch pustošivé výpravy do okolia. V júli 1434 prešli trnavskí husiti do Nitrianskej stolice a napadli hrad Šurany. Hrad vlastnila Dorota Sečéniová, vdova po Stiborovi II. a bránil ho Osvald I. z Bučian (de Bwczan, Buchani), syn Juraja z Bučian. Osvald hrad ubránil a husiti sa vrátili s korisťou do Trnavy. ...

citované z knihy "Bučany a bučančania"