História
Nie je známe kedy človek „ ovládol oheň“. Oheň priniesol človeku veľa dobrodení, ale keď sa mu vymkol z rúk, aj veľa škôd a utrpenia. Boj proti ohňu zodpovedal stupňu vývoja spoločnosti. Človek ako jednotlivec nemohol zvládnuť boj s ohňom. Tu sa musela prejaviť spolupatričnosť ľudí, ktorých musel niekto riadiť. Účasť na hasení ohňa bolo oddávna všeobecnou občianskou povinnosťou. To viedlo obce k rozhodnutiu dať zvláštne privilégiá na riadenie protipožiarneho zásahu cechom. Ich rozkazom a nariadeniam sa v tomto smere museli podriadiť všetci občania.
Požiarno-policajné štatúty, v ktorých boli konkrétne povinnosti jednotlivých cechov pri vypuknutí požiaru vydávala rada na čele s richtárom, alebo mešťanostom.
O požiare nebola nikdy núdza ani na vidieku ani v mestách, keď ešte neboli takmer žiadne stavebné a požiarne bezpečnostné predpisy a nariadenia na zamedzenie vzniku a šírenia požiarov.
Prvý požiarny poriadok tzv. „Ohňový patent“ v Uhorsku, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko, vydala v roku 1751 cisárovná Mária Terézia a obnovil ho cisár Jozef II. V roku 1787. Ohňový patent zakazoval napr. stavať domy z dreva.
Významnou ustanovizňou v prevencii proti požiarom sa stala hlásna služba. O jej dôveryhodnosti svedčí aj to, že vydržala od stredoveku až do polovice 20. storočia.
Ani Bučany neboli v tomto smere výnimkou. Mali svojho hlásnika, ktorý hlásil čas, ale dával aj pozor na to, či niekde nevypukol požiar.
Dobrovoľný hasičský zbor v Bučanoch bol založený v roku 1882. Jeho zakladateľom a prvým veliteľom bol trakovický notár Lisý. Pri založení mal Dobrovoľný hasičský zbor 21 členov a vlastnil 2 štvorkolesové striekačky, 16 metrov savíc, 100 metrov hadíc, 1 rebrík, 1 sud, 1 lampáš a 2 čakle.
Symbolom zboru bola zástava, ktorá bola aj slávnostne vysvätená. Zbor bol financovaný sčasti obcou a sčasti bohatými mecenášmi.
Po notárovi Lisom bol veliteľom Ludevít Ledéczy (organista a učiteľ), neskoršie sa ním stal Pavol Kubovič, po ňom až do roku 1914 zastával túto funkciu František Kubovič. V roku 1914 sa stal veliteľom František Zahorák.
Od svojho založenia preukazoval Dobrovoľný hasičský zbor „mnoho dobrodenia pri požiaroch“ a obetavo chránil majetok spoluobčanov. Za obetavú prácu bol bol v obci veľmi obľúbený – obec preto zakúpila pre všetkých jeho členov uniformy.
V auguste 1922 postihol obec doteraz najväčší požiar. Od svetlice vystrelenej vojenským lietadlom sa zapálil stoh slamy a požiar sa rýchlo rozniesol po okolí. Onedlho bolo v ohni asi 18 domov.
V povojnových rokoch začala práca hasičského zboru upadať. Oživenie prišlo v roku 1949, keď sa za spolupráce zástupcov obce a niektorých starších členov znovu vyburcoval do ďalšej práce.
V roku 1957 prišlo k modernizácii požiarnej techniky. Zbor dostal od OVZPO novú motorovú striekačku PS-8, ktorá bola pýchou zboru.
V roku 1967 sa organizácia rozšírila o ďalších členov. Mladí členovia sa veľmi rýchlo zapojili do plnenia svojich povinností za čo boli odmenení novou motorovou striekačkou PS-12.
V osemdesiatych rokoch začala naša organizácia s výcvikom žiakov a žiačok pre brannú hru Plameň, ktorej sa zúčastňujeme dodnes.
Obrat nastal v roku 1998, keď nám Obecný úrad zakúpil skriňovú Aviu a motorovú striekačku PS-12.
Družstvo dospelých sa pravidelne zúčastňuje na obvodových kolách, pohárových súťažiach a memoriáloch.
