Veľké (Dolné) Bučany

V dedine tvorila hranicu medzi Hornými a Dolnými Bučanmi „Ulička“ vedúca od hlavnej cesty ku kostolu. Kostol bol postavený na pomedzí, ale na pozemku Dolných Bučian. Až do konca 18. storočia sa pochovávalo do posvätnej pôdy okolo kostola. Nové cintoríny (horný aj dolný) boli zriadené a posvätené až v roku 1789.

Dolné Bučany boli typickou urbárskou dedinou. Väčšinu domov tvorili sedliacke usadlosti, menej hoferské domy. Jeden alebo dva mohli byť podľa veľkosti aj kúriami zemanov. Dedinu tvorili vlastne len dve ulice – hlavná, zastavaná v hornej časti po oboch stranách cesty, pri kaštieli pôvodne prerušená a „Prieložky“ zastavané prevažne len z jednej (východnej) strany cesty. Neskôr bola dostavaná aj druhá strana ulice. Ulica na „Prieložkoch“ schádzala dolu k Jágru a končila až pod dolným cintorínom.

Domy v Dolných Bučanoch boli stavané buď len z ubíjanej hliny alebo zo surových, nepálených tehiel. Pôvodne boli pokryté slamenou strechou. Pôdorys mali v tvare obdĺžnika s úzkou stranou do ulice. Modernejšie domy so zalomeným pôdorysom v tvare „L“, ...

K Bučanom patrili aj dva majere – majer (dvor) Dolina a majer (dvor) Ilona. Na každom majeri stál pôvodne 1 obytný dom.

Pôvodné obyvateľstvo boli Slováci, inej národnosti boli zvyčajne iba úradníci na veľkostatku a Židia. V obci bývala aj jedna rozvetvená cigánska rodina Hermanovcov prezívaných „Špécia“. Obyvatelia obce boli katolíci, okrem niekoľkých evanjelických a židovských rodín.

citát z knihy "Bučany a bučančania"