Pravek

Počiatky osídleni a územia, na ktorom dnes ležia Bučany, sa strácajú v šere praveku. Prvých osídlencov sem zrejme priviedli vhodné prírodné podmienky. Aké boli, to sa môžeme zatiaľ len domnievať podľa zachovaných hmotných svedectiev. Isté je. že sa menili - striedali sa doby ľadové i medziľadové, obdobia suché sa striedali s obdobiami daždivými. Daným podmienkam sa prispôsobovala fauna i flóra. Najstarším známym nálezom pravekej fauny z poslednej doby ľadovej je zub mláďaťa mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius) nájdený pri hĺbení studne neďaleko dolného cintorína v hĺbke asi 10 m. Či tu žili aj lovci mamutov, to sa zatiaľ nepotvrdilo.

Vážske údolie bolo porastené lužnými lesmi (ich zvyškom sú i bučianske Háje a Jágro), v ktorých žila vysoká zver (jeleň hôrny, srna hôrna, los mokraďový), drobné cicavce (zajac poľný, bobor) a množstvo vtákov - spestrujúca zložka potravy prvých roľníkov (dôkazom sú početné nálezy parohov a kostí v exploatačných jamách). Na západe je údolie ohraničené terasou, ktorá sa smerom na severozápad zvažuje do úrodnej sprašovej tabule vhodnej (pri dostatku vlahy) na pestovanie obilia.
Do tohto prostredia prichádzajú prví známi neolitickí roľníci - nositelia západnej lineárnej keramiky - v polovici šiesteho tisícročia pr.Kr. Osídľujú najmä okraje terasy a miesta v blízkosti Blavy. Nepočetné nálezy z toho obdobia pochádzajú z Dolného cintorína a zo šľachtiteľskej stanice (stará lineárna, stredná lineárna a želiezovská skupina). Jedná sa najmä o črepový materiál z typických guľových nádob pokrytých rytými meandrami a „notovými hlavičkami“.

Oveľa bohatšie sú nálezy lengyelskej kultúry zo začiatku 5. tisícročia pr.Kr. Jej predstavitelia boli roľníci, no významnou zložkou ich potravy bola i naďalej ulovená zverina. Významné sídlisko z tejto doby sa našlo na Kopanici v r. 1978, keď tu bol otvorený zemník na ťažbu hliny pre výstavbu diaľnice. Dňa 10.VIII.1978 narazil jeden z buldozérov pri odhŕňaní ornice na množstvo črepov.

Archeológovia prišli so svojou maringotkou koncom augusta 1987. Záchranný archeologický výskum viedli J. Bujná a P. Romsauer. Pôvodná rozloha neolitickej osady sa dá odhadnúť na 6-7 ha. Hlavným stavebným materiálom bola hlina a drevo (materiál značne podliehajúci skaze), preto sa pri vykopávkach z pôvodných stavieb a obydlí našli len zahĺbené podzemné časti objektov v podobe najrozličnejších jám a jamiek vyplnených hlinou tmavšej farby s obsahom archeologických artefaktov.

Najpočetnejšiu skupinu nálezov z týchto jám tvorí keramika zo staršej fázy lengyelskej kultúry (tzv. Lengyel I.- žlto-červeno maľovaný) zo začiatku 5. tis. pr.Kr. Kultúru charakterizujú typické tenkostenné nádoby s jemne rytou a maľovanou výzdobou, často aj vo vnútri nádob. Medzi rytými motívmi sa najčastejšie vyskytujú jednoduché geometrické tvary: meander a špirála, ich povrch je často prekrytý červenou a žltou farbou. Medzi nálezmi sa našli aj nádoby, ktorých povrch bol celý pokrytý samostatnou maľovanou výzdobou - farbivo bolo nanášané na povrch nádob až po ich vypálení v hrubších vrstvách a dnes sa veľmi ľahko odlupuje. Hojné boli aj nálezy červeného minerálneho farbiva v prírodnom stave.

Dôležitú časť nálezov, ktoré nám dávajú možnosť nahliadnuť hlbšie do súkromia neolitických roľníkov, tvoria antropomorfné a zoomorfné kultové idoly - jedná sa najmä o drobné sošky žien, úlomky nôh s detailne vypracovanými prstami i naznačenými členkami a plastiky domácich zvierat. Známou sa stala najmä jedna z troch nájdených plastík žien tzv. „Bučianska Venuša“, iba 6,5 cm vysoká soška sediacej ženy s pokrývkou na hlave.

S kultovými predstavami a určitými astronomickými znalosťami súvisí aj monumentálny objekt kruhového pôdorysu - rondel - na východnom okraji náleziská. Jeho zemepisné súradnice sú: zemepisná šírka = 48°25,5' a zemepisná dĺžka = 17°41'. Rondel pozostáva z dvoch sústredných priekop s hrotovým profilom, ktorý je charakteristický pre neolitické sídliská v Európe. Priekopy boli na povrchu široké 1,6-2,3 m a hlboké 2,6 m.

Okraje priekop boli od seba vzdialené zhruba 6 m. Priemer vonkajšieho kruhu bol asi 68 m a vnútorného 50 m. Vnútorná plocha bola obohnaná ešte kolovou ohradou (priemer 44 m) vypletanou prútím a vymazanou hlinou, o čom svedčí palisádový žľab, ktorý bol v pravidelných intervaloch prerušovaný a v medzerách sa vyskytovalikolové jamy väčších rozmerov.

...podľa rádiokarbónového datovania vznikli v časovom rozpätí 4840-4780 pr.Kr.

Aj napriek značnej rozlohe preskúmanej plochy (asi 200 x 250 m) nebolo odkryté celé sídlisko a nepodarilo sa nájsťjeho obytnú časť. Boli vykopané iba 4 kostrové hroby z tohto obdobia. Dva boli s keramickými prídavkami a dva bez keramických nálezov. Ležali vo vzdialenosti 100 až 200 m od rondelu.